Slovensko: Cudzinecká polícia stojí pred kolapsom

Slovensko sa za desaťročie zmenilo z tranzitnej krajiny na cieľovú destináciu. Počet cudzincov stúpol o tristo percent, no úrady zamrzli v čase. Teraz, keď hrozí koniec mimoriadnej situácie spojenej s vojnou na Ukrajine, čaká úrady nápor, aký história samostatnej republiky nepamätá. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok priznáva, že bez posíl to systém nezvládne.

Ak by ste sa pred desiatimi rokmi postavili pred oddelenie cudzineckej polície, pravdepodobne by ste videli rad ľudí, ktorý sa dal zvládnuť v priebehu dopoludnia. Dnes je realita diametrálne odlišná. Systém, ktorý bol dimenzovaný na desiatky tisíc žiadostí, dnes čelí státisícovému náporu. Rok 2025 sa ukazuje ako kritický bod zlomu, kedy už nestačí len „plátať diery“, ale je nutná systémová reorganizácia.

Ministerstvo vnútra v stredu 12. novembra predložilo na rokovanie vlády materiál, ktorý bez prikrášľovania opisuje realitu: kapacity cudzineckej polície sú vyčerpané a ak sa nič nezmení, hrozí paralýza pri vydávaní dokladov pre kľúčových pracovníkov v našom priemysle, ale aj pre utečencov.

Nárast o 300 percent

Aby sme pochopili hĺbku problému, musíme sa pozrieť na tvrdé dáta. Štatistiky rezortu vnútra ukazujú drastickú zmenu v demografii cudzincov na Slovensku. Ešte pred dekádou, v roku 2014, žilo na našom území necelých 85-tisíc cudzincov. Pre úradníkov to znamenalo zvládnuteľnú agendu.

Koniec roka 2024 však priniesol vytriezvenie v podobe čísla 337 140. To je počet cudzincov s platným pobytom, čo predstavuje nárast o takmer 300 percent. Ešte alarmujúcejší je pohľad na aktivitu na úradoch – počet prijatých žiadostí o pobyt vyskočil o neuveriteľných 320 percent.

Tento nárast nie je náhodný. Je výsledkom kombinácie viacerých faktorov, ktoré sa stretli v jednom čase: dlhodobý dopyt slovenského priemyslu po pracovnej sile z tretích krajín, internacionalizácia vysokého školstva a, samozrejme, geopolitická situácia u nášho východného suseda.

Čo sa stane, keď skončí „mimoriadna situácia“?

Hoci sú súčasné čísla vysoké, materiál z dielne ministra Šutaja Eštoka (Hlas-SD) upozorňuje na blížiacu sa administratívnu lavínu. Tá súvisí s predpokladaným ukončením mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine.

Doteraz platný právny stav umožňoval desiatkam tisíc cudzincov fungovať v režime automatických výnimiek. Keď sa však tento stav skončí, papierová „imunita“ vyprší a začne sa byrokratický maratón.

Analytici ministerstva odhadujú, že približne 60-tisíc cudzincov, ktorí doteraz nemuseli riešiť obnovu pobytu vďaka zákonným výnimkám, sa naraz nahrnie na úrady. K tomu musíme pripočítať ďalšiu obrovskú skupinu – asi 130-tisíc ľudí, ktorí majú momentálne štatút dočasného útočiska. Títo ľudia budú musieť prejsť na iný druh pobytového statusu, čo pre každého jedného z nich znamená nový proces, nové doklady a nové posudzovanie.

Spolu hovoríme o takmer 200-tisíc konaniach v relatívne krátkom čase. Súčasných 13 pracovísk cudzineckej polície by takýto nápor v aktuálnom zložení nemalo šancu zvládnuť bez kolapsu, ktorý by pocítili všetci.

Ekonomika ako rukojemník byrokracie

Problém cudzineckej polície už dávno nie je len problémom rezortu vnútra. Stala sa z neho téma, ktorá trápi ministerstvo hospodárstva aj zahraničných investorov. Slovenské automobilky, dopravné spoločnosti, ale aj zdravotníctvo sú dnes existenčne závislé na dovoze pracovnej sily.

• Automobilový priemysel: Potrebuje operátorov výroby, ktorých domáci trh neponúka.
• Doprava: Chýbajú vodiči kamiónov a autobusov.
• Zdravotníctvo a sociálne služby: Sektor dlhodobo volá po ošetrovateľoch a opatrovateľkách z cudziny.

Každý deň čakania na povolenie na pobyt znamená pre firmu stratu a pre štát výpadok na odvodoch a daniach. Zahraniční investori dlhodobo vyvíjajú tlak na zrýchlenie procesov. Ak totiž kamión stojí, pretože vodič z Ukrajiny alebo Srbska čaká tri mesiace na pečiatku, je to ekonomický problém.

Cudzinecké centrá a stovka nových ľudí

Ministerstvo vnútra v reakcii na tento stav navrhuje riešenie, ktoré má hasiť najväčšie problémy. Kľúčovým prvkom má byť vznik takzvaných veľkokapacitných cudzineckých centier. Idea je presunúť agendu z malých, často nevyhovujúcich policajných staníc do priestorov, ktoré dokážu „odbaviť“ masy ľudí podobne ako klientske centrá. Rezort už avizuje, že vhodné priestory má vytipované.

Ruka v ruke s priestormi však musia ísť aj ľudské zdroje. Vláda má na stole požiadavku na personálne posilnenie o 100 nových zamestnancov, ktorí budú rozdelení strategicky podľa zaťaženosti jednotlivých regiónov:

1. Bratislava (Riaditeľstvo HCP): Najväčšia posila – 50 ľudí. Hlavné mesto dlhodobo trpí najväčším náporom.
2. Banská Bystrica (Riaditeľstvo HCP): Posilnenie o 25 ľudí.
3. Prešov (Riaditeľstvo HCP): Posilnenie o 25 ľudí, čo reflektuje aj migráciu na východe republiky.

Bratislavský paradox: Tabuľky vs. realita

Osobitnú pozornosť si zaslúži situácia v Bratislave. Oddelenie cudzineckej polície v hlavnom meste je dlhodobo najkritickejším bodom celého systému. Tu sa koncentruje najviac zahraničných manažérov, študentov aj robotníkov.

Napriek tomu je personálna situácia v metropole alarmujúca. Dokument ministerstva odhaľuje smutnú realitu policajného zboru. Hoci tabuľky rátajú s tým, že by v Bratislave malo túto agendu riešiť 57 policajtov, skutočnosť je iná. V službe je ich reálne len 37.

Tento „podstav“ je symptómom širšieho problému v Policajnom zbore – nízke nástupné platy a vysoké životné náklady v Bratislave robia túto prácu pre nových uchádzačov neatraktívnou. Chýbajúcich 20 policajtov v systéme znamená tisíce nevybavených stránok mesačne.

Čo to znamená pre klienta?

Pre bežného cudzinca, či už ide o IT špecialistu z Indie alebo utečenku z Charkova, by tieto zmeny mali priniesť aspoň čiastočnú úľavu. Rezort sľubuje nielen viac úradníkov, ale aj zvýšenie počtu vybavovacích okienok.

Tam, kde priestorové kapacity nedovoľujú pridať ďalšie okienko – čo je častý problém starších budov polície – sa má pristúpiť k predĺženiu stránkových hodín. Cieľom je, aby sa proces vybavenia pobytu skresal z mesiacov na týždne, resp. aby sa vôbec dalo dostať na rad.

Otázkou zostáva, či bude stovka nových zamestnancov stačiť. Pri pohľade na čísla – 300-percentný nárast agendy verzus navrhované posilnenie – sa zdá, že ide skôr o nevyhnutnú stabilizáciu pacienta než o jeho úplné vyliečenie. Isté je však jedno: bez tohto kroku by Slovensko v roku 2026 čelilo administratívnemu kolapsu s medzinárodnými dôsledkami. Či sa podarí nových ľudí nájsť a včas zaškoliť, ukážu až najbližšie mesiace.

🚀 Ako v roku 2026 získať z rakúskeho daňového systému maximum pre rodinu

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť

Zdroj: TS MV SR Foto: https://images.pexels.com/photos/21625688/pexels-photo-21625688.jpeg