Slovenské prvenstvo, ktoré bolí: Sme najčastejšie deportovanou národnosťou v Rakúsku

Rakúsko hlási rekordné počty deportácií a na vrchole tohto nelichotivého rebríčka nesvieti žiadna exotická krajina zmietaná občianskou vojnou. Svieti tam Slovensko. Je to vizitka krajiny, ktorej občania čoraz častejšie končia na zadných sedadlách policajných áut smerom na východ, zatiaľ čo domáca politická elita básni o suverenite a prosperite.

Schengenský priestor mal byť symbolom našej slobody – bránou k lepšiemu životu, štúdiu a práci. V roku 2025 sa však pre takmer dve tisícky našich spoluobčanov stal symbolom policajného eskortu. Keď rakúska agentúra APA zverejnila štatistiky deportácií za uplynulý rok, mnohí v Bratislave radšej odvrátili zrak. Slováci sa stali najčastejšie deportovanou národnosťou v Rakúsku. Predbehli sme Turkov, Maďarov aj Rumunov.

Tento fakt nie je len štatistickou odchýlkou. Je to symptóm hlbšieho spoločenského a morálneho rozkladu, ktorý sa prestal zmestiť do našich hraníc a začal obťažovať susedov.

Teraz len za 19,90 €

Ročné predplatné so zľavou 43%!

Podporte nás a získajte prémiový obsah len za 1,66.- mesačne!

Získať viac informácií

Tvrdohlavosť bez povolenia: 9 % dobrovoľnosti ako diagnóza

Na týchto číslach je najviac zarážajúca jedna vec: absolútna neochota Slovákov rešpektovať pravidlá hosťovskej krajiny. Ak sa občan EÚ dostane do hľadáčika cudzineckej polície v Rakúsku, zvyčajne má dve možnosti. Buď uzná, že porušil podmienky pobytu a odíde dobrovoľne, alebo počká na putá.

Z 1 823 Slovákov, ktorí v Rakúsku nemali čo hľadať, sa k civilizovanému odchodu odhodlalo len 169 osôb. To je približne 9 percent. Zvyšných viac ako 1 600 ľudí sa rozhodlo hrať s rakúskymi orgánmi „hru na schovávačku“, ktorú nemohli vyhrať.

Prečo je to dôležité? Pretože to vypovedá o mentalite. Zatiaľ čo sa doma sťažujeme na „migračnú vlnu“ z Blízkeho východu, v Rakúsku sme to my, kto sa správa ako skupina, ktorá nerešpektuje právny štát. Byť občanom EÚ totiž neznamená len právo cestovať, ale aj povinnosť dodržiavať zákony. Ak niekto v Rakúsku opakovane pácha drobnú kriminalitu, zneužíva sociálny systém alebo pracuje načierno bez registrácie, rakúsky štát stratí trpezlivosť. A fakt, že Slováci vedú v počte nútených odsunov, naznačuje, že s tou trpezlivosťou sme už na konci.

Azylový paradox: Afganci vs. Slováci

Kým my riešime našu národnú hanbu, Rakúsko zažíva zaujímavý posun v azylovej politike. Celkový počet žiadostí o azyl klesol o tretinu. To by mohlo naznačovať, že Rakúsko sa stáva pre utečencov menej atraktívnym alebo je jeho hraničná politika efektívnejšia.

Šokujúci je však pohľad na úspešnosť žiadostí. Afganci, ktorých je v systéme najviac, odchádzajú s kladným rozhodnutím v 74 percentách prípadov. Naopak, Sýrčania majú úspešnosť len 22 percent. Tento nepomer je bizarný – utekajú snáď Sýrčania z menej nebezpečnej krajiny než pred tromi rokmi? Alebo sa len rakúska byrokracia rozhodla, že „Sýrie už bolo dosť“?

V tomto kontexte pôsobí slovenský prvenstvo v deportáciách ešte trpkejšie. Kým ľudia z Afganistanu prechádzajú sitom, aby zachránili holý život, Slováci – občania bezpečnej a demokratickej krajiny – sa do rakúskych ciel predbežného zaistenia dostávajú kvôli vlastnej arogancii alebo neschopnosti prispôsobiť sa pravidlám trhu práce.

Suverenita končí na Bergu

Naši politici radi rozprávajú o „suverénnej slovenskej politike“ a o tom, ako nás Brusel či susedia nebudú poučovať. Realita je však taká, že suverenita štátu sa odráža v tom, ako sú jeho občania prijímaní v zahraničí. Ak je vizitkou Slovenska v Rakúsku putá na rukách našich občanov, potom je naša „suverenita“ len prázdnou frázou na predvolebných bilbordoch.

Rakúsko nám týmto číslom nastavilo zrkadlo. Vidíme v ňom krajinu, ktorej občania strácajú rešpekt k pravidlám, krajinu, ktorá ekonomicky zaostáva aj za tými, ktorými donedávna pohŕdala, a krajinu, ktorej „strážni psi“ musia štekať čoraz hlasnejšie, aby si niekto všimol, že sa rútime do izolácie.

Ak s tým niečo neurobíme, čoskoro sa môže stať, že jediný slovenský produkt, o ktorý bude v Európe záujem, bude náš zoznam deportovaných. A to je vizitka, ktorú si za klobúk nedá nikto z nás.

🚀 Tento článok vznikol za podpory MámNárok.SK – Vrátenie daní z Nemecka a Rakúska

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Predplatné na skúšku:

Pre tých, ktorí si chcú výhody najprv „ochutnať“, je pripravený 7-dňový prístup za symbolickú cenu 1 €. Je to spôsob, ako si bez záväzkov vyskúšať, aké je to čítať portál bez reklám. Po skušobnej dobe, sa predplatné nepredľži a je možné prejsť na mesačné, alebo ročné predplatné.

Vyskúšať

Mesačné predplatné (2,99 €):

Štandardná mesačná platba ponúka plný prístup ku všetkým výhodám. Tento balík neobsahuje žiadnu viazanosť a predplatiteľ ho môže kedykoľvek jednoducho zrušiť v nastaveniach svojho účtu.

Predplatiť