Riziko menom Dashcam: Čo hrozí slovenským vodičom v Rakúsku?

Mnohí slovenskí vodiči si už jazdu bez nej nevedia ani predstaviť. Malá čierna skrinka na čelnom skle im dodáva pocit istoty pre prípad nehody. Pri prechode hraníc do Rakúska sa však tento užitočný pomocník môže zmeniť na zdroj obrovských problémov a likvidačných pokút. Hoci úplný zákaz je mýtus, realita je komplikovaným právnym labyrintom, v ktorom sa oplatí poznať každý detail.

Cesta na víkend do Viedne, lyžovačka v Alpách či tranzit do Talianska. Scenáre, ktoré každoročne absolvujú státisíce Slovákov. Spolu s batožinou si mnohí vezú aj palubnú kameru, takzvanú „dashcam“. Panuje však okolo nej veľa mýtov a poloprávd. Je naozaj potrebné ju pred hranicami v panike demontovať a schovávať? Odpoveď nie je jednoduché „áno“ alebo „nie“, ale skôr opatrné „radšej áno“.

Problém nie je kamera, ale ochrana súkromia

Základné nedorozumenie vyplýva z toho, že rakúske zákony autokamery ako také explicitne nezakazujú. Nenájdete paragraf, ktorý by hovoril o zákaze zariadenia na záznam obrazu vo vozidle. Celý problém sa opiera o jeden z najprísnejšie strážených pilierov rakúskej (a európskej) legislatívy – ochranu osobných údajov, známu pod skratkou GDPR a upravenú v národnom zákone o ochrane údajov (DSG). Podla ÖMTC je systematické monitorovanie premávky „pre každý prípad“ zakázané, pretože táto činnosť je vyhradená štátnym orgánom. Výnimočne legálne môže byť použitie kamery, ktorá nahráva v slučke a len v prípade nehody (napr. po aktivácii nárazovým senzorom) automaticky uloží krátku, niekoľkominútovú sekvenciu. Takýto záznam musí byť v nízkom rozlíšení, so záberom sklopeným nadol na bezprostredné okolie vozidla a musí byť zabezpečený proti neoprávnenému prístupu. Ukladanie celých jázd alebo akékoľvek zverejňovanie nahrávok, na ktorých sú viditeľné osoby či EČV, je prísne zakázané a za porušenie týchto pravidiel hrozia vysoké peňažné tresty.

Pokuta, ktorá zruinuje dovolenkový rozpočet

Najväčším strašiakom pre vodičov sú sankcie. V médiách často rezonujú sumy 10 000 či dokonca 25 000 eur. Tieto čiastky predstavujú hornú hranicu sadzby v správnom konaní a udeľujú sa pri závažných alebo opakovaných porušeniach. Hoci bežná prax môže byť miernejšia a známe sú prípady, keď rakúsky úrad na ochranu údajov (Datenschutzbehörde) udelil pokutu v ráde stoviek eur, riziko vysokej sankcie je reálne. Stačí, ak sa osoba, ktorú ste nahrali, rozhodne podať sťažnosť.

A čo použitie záznamu ako dôkazu po nehode? Ani tu nemáte vyhraté. Je výlučne na rozhodnutí sudcu, či takýto dôkaz pripustí. Sudca bude vždy zvažovať spoločenskú závažnosť objasnenia nehody voči závažnosti porušenia práva na súkromie. Môže sa tak stať paradoxná situácia – záznam vám síce pomôže dokázať nevinu, no zároveň vám za jeho vyhotovenie môže byť udelená pokuta v samostatnom konaní.

Istota je istota

Čo teda robiť pri ceste do Rakúska? Hoci neexistujú špecializované policajné hliadky, ktoré by pátrali po kamerách v autách, náhoda je blbec. Pri bežnej kontrole alebo pri riešení banálneho priestupku si aktívnu kameru môže všimavý policajt všimnúť a problém je na svete.

Preto je najrozumnejším a najbezpečnejším riešením kameru pred rakúskymi hranicami nielen vypnúť a odpojiť z napájania, ale ju aj fyzicky odmontovať z držiaka a schovať do priehradky. Vyhnete sa tak akýmkoľvek potenciálnym problémom, nepríjemným diskusiám s políciou a riziku likvidačnej pokuty. Pocit bezpečia, ktorý kamera poskytuje na slovenských cestách, sa v Rakúsku môže rýchlo zmeniť na drahú nočnú moru. V tomto prípade platí dvojnásobne, že opatrnosti nikdy nie je dosť.

Zdroj: https://www.oeamtc.at/thema/vorschriften-strafen/zulaessigkeit-von-dashcams-im-oesterreichischen-strassenverkehr-16180594 Foto: https://images.pexels.com/photos/30520122/pexels-photo-30520122.jpeg