Návrat z Viedne: Príbeh mladého muža, ktorý vymenil eurá za domov

Prednedávnom som v Bratislave stretla syna známej, ktorý sa už pred rokom rozhodol odísť z Viedne a vrátiť sa domov. Ako mi už v čase návratu povedal: „Rakúsko ma omrzelo, idem to skúsiť do Blavy!“ Myslíte si, že už oľutoval svoje rozhodnutie? Zdá sa, že vôbec nie!

Hneď na úvod vám predstavím mladého, 31-ročného siláka s telom osobného trénera, ktoré nezískal hodinami vo fitness centre, ale ťažkou prácou na rôznych brigádach a hlavne na stavbe.

Tvrdá drina za hranicami a život „na dvoch brehoch“

„Do Viedne som prišiel vlastne kvôli mame pred viac ako desiatimi rokmi,“ začal svoje rozprávanie usmiaty mladík. „Mama si tu našla prácu a byt. Ja som už od puberty žil viac-menej sám alebo so sestrou v našom byte v Bratislave. Neskôr sme ho výhodne predali. Mama pracovala ako upratovačka, k tomu mala veľa privátnych klientov a starala sa o deti viedenských Slovákov. Cez jej známeho som po krátkych ‚skúškach‘ v rôznych pomocných prácach – kde sa stávalo aj to, že ma neprihlásili na zdravotné a sociálne poistenie – našiel stály flek v stavebnej čate Slovákov a Chorvátov. Zarábal som ‚veľké prachy‘, no pravdu povediac, narobil som sa ako otrok.

Teraz len za 19,90 €

Ročné predplatné so zľavou 43%!

Podporte nás a získajte prémiový obsah len za 1,65.- mesačne!

Získať viac informácií

Firma stavala na zákazku rodinné domy aj mimo Viedne. Najprv sme na pozemku ‚tradične‘ odstraňovali pozostatky starých domov, rúbali staré stromy, búrali stodoly a až potom sme začali s novostavbou. V zime či v horúcom lete som vybúraval steny, dvere z pántov a nosil na pleciach ťažké vrecia s cementom. Po dokončení stavby sme upravovali okolie, vysádzali nové stromy a naučil som sa robiť anglické trávniky ba i montovať fontány s motorom. Z predaja veľkého bytu v širšom centre Bratislavy sme si s mamou kúpili pekný dvojizbový byt v Petržalke. Leží veľmi prakticky v blízkosti železničnej stanice. Tam sme chodievali na víkendy a na stretnutia so sestrou.

Naši sa rozviedli, keď som bol ešte malý chalan, s otcom mám však normálny vzťah a pravidelne sa vídame. Sestra neskôr odišla s mužom žiť do Nemecka a tam zostala dodnes. Jej deti hovoria lepšie po nemecky ako po slovensky, prispôsobili sa okoliu, v ktorom žijú. Mama si našla nového muža. Bol to môj kolega z roboty a dodnes spolu žijú veľmi spokojne vo Viedni. Môj život bol po celý čas ‚ulietaný‘ medzi Viedňou a Bratislavou, kam som ihneď ‚utekal‘, keď som mal voľno,“ s nostalgiou spomína mladý silák.

Naučil si sa po nemecky?

„Bohužiaľ, vôbec nie. Ja som nemčinu vôbec nepotreboval. V robote som robil s krajanmi alebo nanajvýš so Srbmi a Chorvátmi a tým som po krátkom čase všetko rozumel. Náš parťák hovoril celkom dobre po nemecky a všetko za nás vybavoval. K lekárovi som chodil málo, a to len v prípade úrazov. Problémy riešil môj šéf, chodil s nami aj po zdravotnej stránke. Pracovali sme od siedmej ráno do večera, nezriedka i do noci. Prespával som u mamy a jej partnera. Cez voľno som ‚zduchol do Blavy‘.“

Zlomový moment: Láska silnejšia ako rakúske výhody

Kedy prišiel v tvojom živote moment, keď si sa nad sebou zamyslel: chcem takto žiť ďalej, rozpoltený medzi dvoma brehmi Dunaja?

„Mama a jej partner, dnes obaja s rakúskym dôchodkom, mi často dohovárali, aby som myslel dopredu. Do smrti sa nedá ťažko fyzicky makať. Obaja chceli, aby som sa učil nemčinu a išiel do školy popri zamestnaní, aby som si doplnil odborné vzdelanie v murárčine. Firma mi dokonca vybavila učňovku popri robote. Predtým som chodil na nemčinu, ktorá mi, pravdupovediac, veľmi ‚nesadla‘. Gramatika mi prišla nelogická a nemal som s kým ‚sprechovať‘. Do učňovky som ani nenastúpil, malo to úplne iné pozadie,“ potmehúdsky sa usmieva mladý muž.

A prezradíš nám ho?

„Celkom jednoducho, zaľúbil som sa do mladej Bratislavčanky a prakticky zo dňa na deň som ‚zdvihol kotvy‘, dal som výpoveď a odišiel som späť domov. Aj keď vzťah nevyšiel, už viac ako rok som na Slovensku a neuvažujem o návrate do Rakúska.“

V čom vidíš rozdiel v živote vo Viedni a v Bratislave?

„Vo Viedni som len pracoval a spal. Cítil som sa tam ako cudzinec a jazyková bariéra mi neustále prekážala. Žil som v meste, kde som nerozumel ani reklamným nápisom, nehovoriac o porozumení správ či úradných dokumentov. Všetko som si musel prekladať a necítil som sa súčasťou rakúskej spoločnosti. Utekal som ‚domov‘ a tam som jedného dňa aj zostal. V Rakúsku sa mi zdali všetky úradné veci veľmi komplikované, a keď som bol nútený niečo vyriešiť, platil som si tlmočníka. V Bratislave mi tento stres odpadol. Mám tu moju širšiu rodinu, priateľov a hlavne nemám jazykový stres. Mal som sa kam vrátiť a moje rozhodnutie nebanujem.“

Mal si problémy s hľadaním práce?

„Vôbec nie a za ten rok som vystriedal dve zamestnania. Zarobím o niečo menej ako v Rakúsku, ale moje životné náklady sú nižšie a momentálne pracujem pre jednu veľkú medzinárodnú firmu ako kuriér. Takmer každý deň som buď na letisku vo Schwechate, alebo aj vo Viedni. Mám voľnú pracovnú dobu, služobné auto a som spokojný.“

Aké máš plány do budúcnosti?

„Rozmýšľam, že si dokončím maturitu, dá sa to aj sčasti online, a možno sa časom zamestnám v štátnej správe. Nájsť si tú správnu ženu do života a žiť v pokoji doma. Moje roky vo Viedni neľutujem, no dnes som rád, že sa budím s výhľadom na Hrad a Most SNP. Z televízie sa mi prihovárajú ľudia v reči, ktorá mi je rodná, a na raňajky mám rožok namiesto Semmel. Každý sa rozhoduje sám za seba. Pre mňa niet lepšieho života ako v Bratislave. Veľa sa toho zmenilo k lepšiemu. Ja sa o politiku nezaujímam, proste žijem a som rád, že som tam, kde teraz som,“ uzatvára svoju spoveď hrdý obyvateľ hlavného mesta Slovenska.

Vaša Jana

🚀 Ako v roku 2026 získať z rakúskeho daňového systému maximum pre rodinu

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť