Gustav Klimt: Zlatý chlapec Viedne, milovník mačiek a postrach puritánov

Ak by ste sa v roku 1900 prechádzali po viedenskej Ringstraße, pravdepodobne by ste stretli muža, ktorý vyzeral skôr ako pravoslávny mních na dovolenke než ako najdrahší maliar planéty. Gustav Klimt bol kráčajúcim paradoxom. Muž, ktorý maľoval najluxusnejšie obrazy histórie, chodil v prepotenej modrej sutane, a umelec, ktorý zvečnil najvplyvnejšie ženy monarchie, najradšej raňajkoval kopu šľahačky v tichosti svojej záhrady.

​Gustav sa narodil 14. júla 1862 v Baumgartene pri Viedni. Nebol to žiadny šľachtic. Jeho otec, Ernst Klimt starší, bol zlatník a rytec. Malý Gustav teda vyrastal v prostredí, kde sa drahé kovy neuctievali ako symbol bohatstva, ale ako remeselný materiál. Táto vôňa dielne a lesk kovových pilín ho sprevádzali po celý život.

​Jeho rodina bola chudobná – taká tá klasická umelecká chudoba, kde je veľa talentu a málo chleba. Gustav mal dvoch bratov, Ernsta a Georga, ktorí boli tiež umelci. Spoločne tvorili akési „rodinné komando“, ktoré neskôr pod názvom Künstlercompagnie (Umelecká spoločnosť) prijímalo zákazky na výzdobu štátnych budov.

​V štrnástich rokoch ho prijali na viedenskú umeleckopriemyselnú školu (Kunstgewerbeschule). Učil sa tam kresliť tak dokonale, že jeho rané diela vyzerajú ako fotografie. Bol to poslušný študent, miláčik učiteľov, chlapec, ktorý mal pred sebou žiarivú kariéru… kým sa nerozhodol, že poriadok je nuda.

Teraz len za 19,90 €

Ročné predplatné so zľavou 43%!

Podporte nás a získajte prémiový obsah len za 1,65.- mesačne!

Získať viac informácií

​Škandál s univerzitnými obrazmi: Keď nahota naštve profesorov

​Zlom v Klimtovom živote nastal koncom 19. storočia. Ministerstvo kultúry si uňho objednalo tri monumentálne obrazy pre strop auly Viedenskej univerzity: Filozofia, Medicína a Jurisprudencia.

​Viedenskí profesori očakávali niečo vznešené, antické a upokojujúce. Klimt im však doručil temné, symbolické vízie plné nahých tiel, vznášajúcich sa postáv a pesimizmu. Keď odhalili Medicínu, vypuklo peklo. Namiesto oslavy pokroku medicíny Klimt namaľoval Hygieiu (bohyňu zdravia), ktorá sa tvári, akoby jej bolo všetko jedno, zatiaľ čo za ňou sa vznáša prúd trpiacich tiel.

​Kritika bola taká zdrvujúca, že Klimt urobil niečo nevídané: vrátil štátu peniaze (zálohu), obrazy si vzal späť a povedal: „Dosť bolo cenzúry.“ Odvtedy už pre štát nikdy nič nenamaľoval a sústredil sa na súkromných objednávateľov – najmä bohaté židovské rodiny z Viedne, ktoré mali pre jeho moderný štýl pochopenie.

​Secesia: Revolúcia v zlatej zbroji

​V roku 1897 Klimt a ďalší „rebelanti“ založili skupinu Secesia (Sezession). Ich mottom bolo: „Dobe jej umenie, umeniu jeho slobodu.“ Postavili si vlastný výstavný pavilón (ten biely dom so zlatou „kapustou“ na streche, ktorý vo Viedni vidíte dodnes) a začali robiť veci inak.

​Klimt sa stal kráľom ornamentu. Inšpiroval sa mozaikami v talianskej Ravenne a začal na plátna nanášať skutočné plátky zlata. Toto je jeho slávne Zlaté obdobie.

​Najväčšie hity:

• ​Bozk (1907 – 1908): Vrchol jeho tvorby. Pár stratený v objatí, zahalený do zlatých plášťov. Muž má na plášti hranaté vzory (mužský princíp), žena guľaté (ženský princíp). Je to obraz, ktorý dnes nájdete na každej druhej šálke, vankúši či dáždniku, čo by Gustava pravdepodobne buď pobavilo, alebo by si vypýtal autorské honoráre na krmivo pre mačky.
• ​Judita I: Biblická hrdinka, ktorá však u Klimta vyzerá ako viedenská femme fatale z nočného baru, ktorá práve prežila veľmi zaujímavú noc a hlavu Holoferna drží len tak mimochodom.
• ​Beethovenov vlys: Obrovská nástenná maľba v budove Secesie. Je to vizuálna jazda o túžbe človeka po šťastí, kde bojujete s monštrami a končíte v objatí anjelov.

​Ženy, mačky a absencia spodnej bielizne

​Klimtov súkromný život bol predmetom nekonečných klebiet. Jeho ateliér bol legendárny. Traduje sa, že v ňom neustále pobehovalo niekoľko polonahých modeliek, ktoré boli pripravené zaujať pózu v momente, keď Gustav dostal inšpiráciu.

​A k tomu tie mačky. Klimt ich miloval. Boli všade. Raz sa vraj jeden návštevník sťažoval, že mu mačka ocikala skicu. Klimt len pokrčil plecami: „To nevadí, to tomu dodáva patinu.“

​Hoci mal Gustav povesť nenásytného milovníka (po jeho smrti bolo podaných 14 žalôb o otcovstvo), v jeho srdci bolo miesto len pre jednu ženu: Emilie Flöge. Bola to jeho švagriná, módna návrhárka a mimoriadne emancipovaná žena. Ich vzťah bol pravdepodobne viac platonický a intelektuálny. Boli si oporou, trávili spolu letá pri jazere Attersee a jeho posledné slová pred smrťou boli: „Pošlite pre Emilie.“

​Slovenská stopa: Viac než len susedia

​Slovensko a Klimt majú prepojenie, ktoré mnohých prekvapí.

​Historická budova SND v Bratislave

​Keď sa koncom 19. storočia stavalo Mestské divadlo v Bratislave (dnešné SND), objednávku na výzdobu interiéru dostala práve Künstlercompagnie (Gustav, jeho brat Ernst a priateľ Franz Matsch).

• ​Ak sa dnes pozriete na strop nad hľadiskom alebo na maľby v loggiách, vidíte prácu bratov Klimtovcov.
• ​Ernst Klimt tu odviedol obrovský kus práce na alegóriách tragédie a komédie. Gustav dohliadal na štýl a celkové prevedenie. Bratislava má teda „originál Klimta“ priamo v centre mesta, len málokto si to pri sledovaní baletu uvedomuje.

​Považie a kúpele

​Rakúsko-uhorská elita milovala slovenské kúpele. Hoci neexistuje zachovaný denník, kde by si Gustav zapísal „Dnes som pil liečivú vodu v Piešťanoch“, mnohí jeho mecenáši (ako rodina Wittgensteinovcov alebo rodina Ledererovcov) mali na Slovensku obrovské majetky a fabriky. Klimtova tvorba ovplyvnila celú generáciu slovenských umelcov začiatku 20. storočia, ktorí študovali vo Viedni a priniesli secesný dekorativizmus do nášho prostredia.

​Kde všade dnes „stretnete“ Klimta?

​Ak chcete zažiť „Klimtomániu“ na vlastnej koži, tu je zoznam miest:

1. ​Viedeň (Základňa): * Belvedere (Horný zámok): Tu visí Bozk aj Judita. Je to pútnické miesto pre milovníkov umenia.
   • ​Leopold Museum: Najväčšia zbierka jeho kresieb (Gustav kreslil každý deň, sú ich tisíce a sú často veľmi… odvážne).
   • ​Kunsthistorisches Museum: Musíte vyjsť na schodisko a pozrieť sa hore. Medzi stĺpmi sú maľby, ktoré Gustav vytvoril ešte ako „slušný mladík“.
   • ​Klimt Villa: Jeho posledný ateliér v Hietzingu. Cítiť tam tú atmosféru záhrady a pokoja.
2. ​New York (Neue Galerie): Tu visí Zlatá Adela. Po dlhých súdnych sporoch sa dostala z Viedne do USA. Ronald Lauder ju kúpil za 135 miliónov dolárov, čo bola v tom čase najvyššia suma za obraz.
3. ​Benátky (Ca‘ Pesaro): Tu sa nachádza obraz Tri veky ženy.
4. ​Attersee (Rakúsko): Miesto, kde Gustav maľoval krajinky. Dnes je tam náučný chodník. Krajinky sú fascinujúce – nemajú horizont, vyzerajú ako koberce z listov a kvetov.

​Smrť a odkaz

​V roku 1918, keď svet sužovala prvá svetová vojna a španielska chrípka, Gustav Klimt utrpel mŕtvicu a následne podľahol zápalu pľúc. Mal 55 rokov. S jeho smrťou skončila jedna éra Viedne – éra lesku, dekadencie a zlata.

​Dnes je Klimt viac než maliar. Je to značka. Ale pod nánosom komerčného zlata zostáva príbeh človeka, ktorý sa nebál ukázať ľudskú túžbu, strach a krásu v ich najčistejšej (a často nahej) podobe. Bol to rebel v kaftane, ktorý nás naučil, že aj tie najtemnejšie emócie sa dajú obaliť do 24-karátového zlata.