Hundertwasserhaus: Farebná vzbura proti architektonickej nude vo Viedni

V metropole preslávenej cisárskou eleganciou, symetriou a majestátnou striedmosťou palácov ako Schönbrunn či Hofburg, stojí stavba, ktorá pôsobí ako veselý výkrik uprostred vážnej konverzácie. Hundertwasserhaus nie je len budova; je to filozofický útok na sterilitu moderného bývania, radikálny pokus o zmierenie človeka s prírodou a jeden z najvýraznejších symbolov architektonickej rebélie 20. storočia.

Viedeň, to je predovšetkým Ringstraße. Monumentálny bulvár, ktorý definuje mesto ako centrum moci, kultúry a poriadku. Práve tu, v logickom a usporiadanom svete, sa prejavuje architektonická DNA Habsburgovcov. Každý palác, každé múzeum, každá opera dodržiava pravidlá.

A potom je tu tretí okres (Landstraße). V tichých uličkách, relatívne ďaleko od turistického epicentra, sa zrazu objaví niečo, čo popiera všetko, čo robí Viedeň Viedňou. Fasáda exploduje farbami. Okná nie sú v radoch, ale sú rozmiestnené zdanlivo náhodne, každé iné. Steny sa vlnia. Z balkónov a terás nevisia len muškáty, ale rastú celé stromy, ktorých korene sú pevne ukotvené v štruktúre budovy. Podlahy, ako neskôr zistia návštevníci pridruženého múzea, nie sú rovné.

Toto je Hundertwasserhaus, rezidenčný komplex dokončený v polovici osemdesiatych rokov, ktorý dodnes núti okoloidúcich zastaviť sa a prehodnotiť, čo vlastne znamená slovo „domov“.

Muž, ktorý vyhlásil vojnu rovnej čiare

Aby sme pochopili túto budovu, musíme pochopiť muža, ktorý za ňou stál. Nebol to primárne architekt. Bol to Friedensreich Hundertwasser – maliar, grafik, filozof a radikálny ekologický aktivista.

Hundertwasser sa narodil vo svete, ktorý sa čoraz viac prikláňal k funkcionalizmu, k masovej výrobe a k sterilite, ktorú presadzoval napríklad Bauhaus. Preňho bola táto uniformita hlboko dehumanizujúca. Jeho najväčším nepriateľom bolo pravítko.

Rovnú líniu označil za „bezbožnú a nemorálnu“. Veril, že rovné čiary sú neprirodzené, že sa v prírode nevyskytujú a že ich neustála prítomnosť v našich mestách a domovoch ubíja ľudskú dušu a kreativitu. Jeho filozofia bola postavená na presvedčení, že ľudia v mestách chradnú, pretože sú odtrhnutí od organických tvarov a procesov prírody.

Keď sa v roku 1983 spojil s vtedajším progresívnym starostom Viedne, Leopoldom Gratzom, dostal šancu pretaviť svoju celoživotnú filozofiu do betónu, tehál a zeminy. Hoci mesto pridelilo na technickú realizáciu projektu architekta, bol to Hundertwasserov nekompromisný umelecký a etický vklad, ktorý definoval každý centimeter štruktúry.

Vznikol tak projekt s jasným poslaním: „Dom pre ľudí a stromy“.

Keď stromy nie sú dekorácia, ale nájomníci

Najradikálnejším prvkom Hundertwasserhausu nie je jeho farebnosť, ale jeho flóra. Už pri dokončení bolo na budove vysadených približne 250 stromov a kríkov. Toto nebola dodatočná dekorácia; bola to integrálna súčasť architektúry.

Hundertwasser predstavil koncept „stromových nájomníkov“ (Baummieter). Tvrdil, že stromy, ktoré rastú z okien a na strechách, sú rovnocennými obyvateľmi domu. „Platia nájom“ tým, že čistia vzduch, poskytujú kyslík, regulujú vlhkosť, tlmia hluk a vytvárajú unikátny mikroklimatický efekt. Sú živým dôkazom biodiverzity uprostred mestskej zástavby.

Tento prístup bol v osemdesiatych rokoch revolučný. Stavebné predpisy s niečím takým nepočítali. Museli sa hľadať nové technické riešenia pre hydroizoláciu, statiku a údržbu. Výsledkom je fasáda, ktorá sa neustále mení – s ročnými obdobiami, rastom stromov a plynutím času.

Právo na okno a melódia pre nohy

Hundertwasserova rebélia proti uniformite sa však nekončila pri stromoch. Prenikla do samotnej podstaty bývania. Bol presvedčený, že človek musí mať možnosť prejaviť svoju individualitu.

Zaviedol takzvané „Fensterrecht“ – právo na okno. Každý nájomník mal mať právo vykloniť sa z okna a pomaľovať alebo inak upraviť fasádu okolo svojho okna, a to tak ďaleko, kam dosiahne rukou. V ére prefabrikovaných panelových sídlisk to bol silný manifest za ľudskú jedinečnosť a slobodu prejavu.

Rovnako radikálne pristupoval k interiéru. Hundertwasserhaus (a neskôr aj pridružené múzeum Kunsthaus Wien) má zámerne nerovné podlahy. Umelec to nazýval „melódiou pre nohy“. Tvrdil, že chôdza po dokonale rovnom povrchu otupuje naše zmysly. Mierne zvlnená podlaha nás núti byť viac prítomní, vnímať priestor telom a cítiť sa prepojení so zemou, podobne ako pri chôdzi v lese.

K tomu sa pridáva absolútna absencia opakovania. Každé okno má iný tvar. Každá keramická dlaždica je položená s úmyselnou nepravidelnosťou. Používali sa recyklované materiály. Farebné plochy na fasáde nie sú náhodné; symbolizujú jednotlivé byty a rozbíjajú monolitický blok na súbor individualít.

Dedičstvo, ktoré žije (a ktoré môžete navštíviť)

Dnes je Hundertwasserhaus jednou z najnavštevovanejších atrakcií vo Viedni. Má to však háčik: stále je to regulárny mestský nájomný dom. Žijú v ňom bežní ľudia, a preto je interiér pre verejnosť neprístupný. Turisti môžu obdivovať len exteriér, prípadne navštíviť malú kaviareň a obchod so suvenírmi na prízemí.

To však neznamená, že Hundertwasserovu víziu nemôžete zažiť zvnútra. Umelec bol natoľko prezieravý, že len pár metrov od obytného domu inicioval vznik Kunsthaus Wien. Toto múzeum, ktoré je takisto navrhnuté v jeho nezameniteľnom štýle (tiež s nerovnými podlahami a vegetáciou), slúži ako stála expozícia jeho maliarskych a grafických diel. Návšteva Kunsthausu je nevyhnutným doplnkom k pochopeniu komplexnosti jeho tvorby – umožňuje návštevníkom fyzicky zažiť jeho architektonické princípy a zároveň sa ponoriť do filozofie, ktorá formovala jeho diela.

Hundertwasserhaus zostáva aj štyri desaťročia po svojom vzniku provokatívnym dielom. Nie je to len architektonický experiment. Je to trvalá pripomienka, že mestá nemusia byť sivé a monotónne. Je to manifest, ktorý tvrdí, že harmónia medzi človekom a prírodou nie je len idylický sen, ale stavebná nevyhnutnosť. V meste definovanom poriadkom je Hundertwasserhaus oslavou krásneho, nevyhnutného chaosu života.

🚀 Ako v roku 2026 získať z rakúskeho daňového systému maximum pre rodinu

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť

Zdroj: https://www.urlaubsguru.at/reisemagazin/sehenswuerdigkeiten-wien/ Foto: https://cdn.urlaubsguru.at/wp-content/uploads/2023/05/Hundertwasser-Haus-in-Wien_shutterstock_1085501261.jpg?_gl=1*1tue8u0*AT_GA4_ga*MTU1Mzk3MzM5OC4xNzUxNzc2OTk3*AT_GA4_ga_T6T0NRP479*czE3NTMyNjA2MDUkbzMkZzAkdDE3NTMyNjA2MDUkajYwJGwwJGgw