Dom, ktorý prichýlil slovenskú revolúciu: Ako Anka Koléniová prepojila Viedeň s Myjavou

Keď sa v historických učebniciach spomína revolučný rok 1848, pozornosť sa takmer výhradne sústreďuje na veľké mužské postavy, charizmatických rečníkov, vojenských veliteľov a autorov národných programov. V slovenskom kontexte sa okamžite vynárajú mená ako Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban či Michal Miloslav Hodža. Dejiny však netvoria iba rečnícke pódia a bojiská. Rovnako dôležití sú aj celkom obyčajní ľudia, ktorí v kľúčových momentoch prejavili mimoriadnu osobnú odvahu. Bez ich podstupovania obrovského rizika by sa mnohé zo smelých myšlienok revolúcie nikdy nezrealizovali. V príbehu slovenského národno-emancipačného hnutia v 19. storočí patrí takéto nezastupiteľné miesto Myjavčanke známej ako Anka Koléniová.

Príbeh Anny Koléniovej je fascinujúce svedectvo o tom, ako sa z malého mestečka na Myjave stala kolíska modernej slovenskej štátnosti a ako boli osudy vtedajšieho Slovenska úzko prepojené s dianím v samotnom srdci Habsburskej monarchie, vo Viedni. Pre pochopenie celého významu jej činu je totiž nevyhnutné pozrieť sa na širšie politické a geografické súvislosti vtedajšieho obdobia a sledovať líniu, ktorá spájala Viedeň, Slovensko a Moravu.

Vybrané články k predplatnému:

Čistý štít ako podmienka pre prácu: Sprievodca vybavovaním výpisu z registra trestov v Rakúsku

Od titulu k prestížnej pozícii: Strategický manuál nostrifikácie

Komplexná analýza slovenskej diplomacie v Rakúsku

Rakúsky recept na podporu rodín: Familienbonus Plus

Ako na uznanie slovenského diplomu zdravotnej sestry a asistenta vo Viedni

Digitálny most medzi Viedňou a Bratislavou: Ako ovládnnuť rakúsky a slovenský streaming bez hraníc

Viedeň ako politické útočisko a rodisko Slovenskej národnej rady

Rok 1848 priniesol do celého európskeho priestoru obrovskú vlnu politických zmien, nepokojov či túžby po národnej i občianskej slobode. Pre Slovákov žijúcich vo vtedajšom Uhorskom kráľovstve to bolo obdobie hľadania vlastnej identity a boja za uznanie národných práv. Po tom, čo boli v máji 1848 vyhlásené Žiadosti slovenského národa, uhorské úrady odpovedali zatykačom na hlavných slovenských predstaviteľov, museli Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža hľadať bezpečie i politických spojencov mimo dosahu uhorskej moci. Ich cesty prirodzene smerovali do Viedne. Viedenské prostredie bolo v 19. storočí administratívnym a kultúrnym centrom ríše, ako aj otvoreným priestorom pre stretávanie rozličných národností a intelektuálnych prúdov. Preto sa stala hlavnou základňou pre slovanských aktivistov. Práve tu prebiehali od leta 1848 intenzívne rokovania, spájanie síl s českými, chorvátskymi a ďalšími slovanskými dejateľmi i organizačné prípravy na povstanie.

Vrcholom tohto obdobia sa stal september 1848. Vo Viedni bola 15. septembra 1848 oficiálne vytvorená Slovenská národná rada ako prvý národný orgán v slovenských dejinách. Vo Viedni sa sformovali nielen jej politické ciele, ale sa tu začali organizovať aj prvé oddiely slovenských dobrovoľníkov. Toto prostredie poskytlo slovenským lídrom dočasný priestor na koordináciu a získanie podpory, no politické myšlienky vytvorené na viedenskej pôde bolo potrebné preniesť priamo do praxe na územie dnešného Slovenska. Na prechod z teoretických rokovaní vo Viedni k reálnym činom na slovenskom území však bolo potrebné bezpečné miesto, ktoré by prijalo prvých členov výboru, dobrovoľníkov a poslúžilo ako riadiace centrum celého povstania. A presne v tomto momente sa do veľkých dejín zapísala Myjava a dom Anny Koléniovej.

Myjava ako strategický bod a prvý domov Slovenskej národnej rady

Zatiaľ čo Viedeň byla intelektuálnym a politickým ohniskom, Myjava predstavovala strategické miesto v bezprostrednej blízkosti moravských hraníc. Región bol známy silným národným povedomím, evanjelickou tradíciou a obyvateľstvom, ktoré malo blízko k myšlienkam slobody a národného sebaurčenia. Keď slovenskí dobrovoľníci pod vedením Hurbana a Štúra prekonali hranice a 18. septembra 1848 vstúpili na Myjavu, potrebovali zázemie, kde by zriadili svoj hlavný stan. Anna Koléniová bola vdova, ktorá žila v dome číslo 94 na Myjave. Keď ju predstavitelia povstania oslovili, neváhala a otvorila dvere svojho obydlia revolúcii. Dňa 19. septembra 1848 sa v jej dome uskutočnilo prvýkrát na území dnešného Slovenska oficiálne zasadnutie Slovenskej národnej rady. Z rodinného domu sa doslova cez noc stalo sídlo prvého slovenského národného orgánu, odkiaľ sa riadili politické kroky a prijímali rozhodnutia obrovského historického dosahu. Anna Koléniová nepôsobila iba ako pasívna majiteľka nehnuteľnosti, ktorá by niekomu prenechala kľúče od izby. Preukázala mimoriadnu osobnú statočnosť a praktický organizátorský talent v čase obrovského nebezpečenstva. Uhorské úrady a vojsko považovali členov Slovenskej národnej rady za vzbúrencov, čím sa každý, kto im pomáhal, vystavoval riziku trestu smrti alebo straty celého majetku. Anna sa napriek tomu aktívne podieľala na zabezpečení chodu celého povstaleckého štábu.

Odvaha v nebezpečných časoch a pripravenosť na najhoršie

Svedectvá spomínajú, že Anna Koléniová myslela na najrôznejšie krízové scenáre. Podľa historických záznamov Slovenského národného múzea pomáhala upravovať dom tak, aby v prípade náhleho napadnutia alebo obkľúčenia vojenskými zložkami umožnila rýchly útek prítomných lídrov. To zahŕňalo dokonca aj vysadzovanie okenných rámov a úpravu únikových ciest, aby sa dali nepozorovane opustiť obytné priestory. Okrem politického rozmeru mal dom Anny Koléniovej aj svoj humanitárny rozmer. Vo svojich pivničných priestoroch zriadila tajný úkryt a provizórne sanatórium pre ranených členov slovenskej dobrovoľníckej výpravy. V podmienkach, keď bol nedostatok zdravotníckeho materiálu, liekov aj potravín, sa sama starala o ošetrovanie vojakov a zabezpečovanie ich výživy. Jej dom sa tak stal nielen veliteľským centrom, ale aj bezpečným prístavom a nemocnicou v turbulentných časoch. S domom Anny Koléniovej sa viaže aj ďalší dôležitý detail slovenských dejín. Ešte pred jesenným povstaním, v noci z 26. na 27. apríla 1848, v tomto istom dome pracoval Jozef Miloslav Hurban na koncipovaní významného dokumentu známeho ako Žiadosti slovenského národa v Nitrianskej stolici. Koléniovej dom byl teda dlhodobejším útočiskom pre tvorbu politických textov, ktoré formovali slovenské národné myslenie.

Porážka povstania a útek na Moravu

Prvá dobrovoľnícka výprava v septembri 1848 čelila obrovskej presile maďarských jednotiek. Po počiatočných úspechoch a vyhlásení neposlušnosti voči uhorskej vláde prišli ťažké boje na Myjave a v jej okolí. Keď sa vojenská situácia skomplikovala a povstalci museli ustúpiť, nebezpečenstvo zasiahlo priamo Annu Koléniovú. V momente, keď sa k Myjave blížili nepriateľské oddiely, sa Anna pokúsila zachrániť najcennejšie dokumenty a písomnosti Slovenskej národnej rady. Rozhodla sa ich ukryť pod dlážku a v blízkosti studne na svojom dvore. Žiaľ, pri následnej prehliadke domu boli ukryté dokumenty odhalené. Dom Koléniovcov bol vyrabovaný, poškodený a rodine hrozila priama odplata v podobe zatknutia a popravy. Anna Koléniová bola spolu so svojou rodinou prinútená okamžite opustiť svoj domov a hľadať útočisko za hranicami. Záchranu našla na Morave, v obci Javorník , kde sa vtedy uchýlilo viacero slovenských povstalcov. Na Morave strávila v azyle niekoľko týždňov, kým sa situácia v regióne neupokojila tak, aby bol možný návrat na vyplienenú Myjavu. Ani táto ťažká skúsenosť a strata majetku však nezlomila jej národné presvedčenie.

Historické dedičstvo a stála spomienka na udalosť

Dnes je dom Anny Koléniovej na Myjave národnou kultúrnou pamiatkou a sídlom Múzea Slovenských národných rád, ktoré patrí pod Slovenské národné múzeum. Expozícia pripomína nielen vznik prvej SNR, ale aj odvahu samotnej Anny Koléniovej. Je príkladom toho, že dejiny nespravili iba muži vo vysokých funkciách. Dejiny spravila aj odvaha ženy, ktorá v osudovej chvíli poskytla svoj domov na to, aby sa v ňom mohla narodiť budúcnosť jej národa. Príbeh Anny Koléniovej tak zostáva trvalou pripomienkou odvahy, obetavosti a nezastupiteľnej úlohy obyčajných ľudí vo veľkých historických okamihoch.