Desať rokov stresu stačilo: Slovenská sestra Katka otvorene o realite vo viedenskej nemocnici

Práca na ortopedickom oddelení v rakúskej metropole prináša každodenné výzvy, obrovský stres, ale aj hrdosť na náročné povolanie. Mladá slovenská sestra Katka, ktorá sa narodila vo Viedni, prehovorila o realite v nemocnici, chýbajúcom personále, extrémnych horúčavách na oddelení aj o tom, prečo po desiatich rokoch plánuje z nemocničného systému odísť.
Ozvala sa nám do redakcie mladá slovenská sestra, aby sa s nami podelila o zopár postrehov zo svojej práce na oddelení ortopédie. Okrem plánovaných operácií, na ktoré ľudia čakajú mesiace – napríklad na kolená či bedrové kĺby –, tu skoro bez prestávky operujú úrazy. Najčastejšie zlomené krčky bedrovej kosti. Čo robí diplomovaná zdravotná sestra, ktorú by sme asi lepšie charakterizovali ako diplomovanú manažérku na oddelení? O tom, že chýbajú diplomované sestry, sme už na našich stránkach viackrát informovali. A kde vidí sestra možné riešenia?

Kupón LETO2026: Zľava až 50 % na ročné predplatné!
Realita na oddelení: Horúčavy a multilingválne prostredie
„Denná služba na ortopédii začína pre mňa krátko pred siedmou a trvá 12 a pol hodiny,“ s trochou nostalgie začína svoje rozprávanie Katka, mladá Slovenka, ktorá patrí k novej generácii sestier. Narodila sa v roku 1993, je rovnako stará ako Slovenská republika, čo mi s úsmevom prezradila. Na oddelení, kde Katka pracuje, nemajú klimatizáciu. Do izieb dávajú ventilátory, ktoré už pred viacerými rokmi nakúpilo oddelenie. Stáva sa už pravidlom, že pacienti si ventilátory a malé klímy prinesú so sebou na príjem. Nemocnica znova prisľúbila, že už čoskoro bude teplotný problém extrémnych horúčav riešiť. Klímu majú len v miestnostiach, kde sa stretáva personál či lekári pri dokumentácii. Kolegovia, ktorí pracujú na operačných sálach, a aj lekári majú špecifické problémy. Operačky musia byť chladené na 17 stupňov a personál sa musí teplo obliecť, inak sú rýchlo podchladení, a takisto aj pacienti. Noha je zoperovaná a pacient je silne prechladnutý. A toto je operačná realita.
„Narodila som sa už vo Viedni. Moja mama je Slovenka, pracuje v sociálnej oblasti a vo veľkomeste Viedeň si našla môjho otca, ktorý pochádza z Balkánu. Doma sme hovorili všetci spoločne po nemecky, ovládam však aj slovenčinu a srbochorvátčinu. Prázdniny som trávila roky u príbuzných v oboch kultúrach a moje jazykové znalosti mi veľmi pomáhajú v mojej každodennej práci. Hlavne pacienti, a tých nie je málo, sa tešia, keď im pomôžem v ich materčine. Môj partner má anglické korene a aj táto reč mi veľmi pomáha v dennej rutine. Z jednej reči prechádzam plynule do druhej a v prípade núdze ma volajú prekladať aj na iné oddelenia.“
Čo ťa inšpirovalo stať sa diplomovanou zdravotnou sestrou?
„Od malička som rada pomáhala a asi neskôr mama, ktorá už roky robí na zmeny. My sme často mali nedeľu aj v stredu, keď mala voľno. Otcova rodina žila vo Viedni a ja som prakticky vyrástla u mojich starých rodičov. Dokonca otec sa neskôr preškolil a pracuje s ľuďmi bez domova. My sme zvyknutí na zmenové zamestnanie. Najprv som začala so vzdelaním na Pflegeassistenz. Dorábala som si postupne maturitu, externe popri zamestnaní, a po jej ukončení som tri roky študovala na Uni Campus.“
Je štúdium zdravotnej sestry náročné?
„Z môjho hľadiska si myslím, že nie, nakoľko ja mám nemčinu ako rodný jazyk a angličtinu na veľmi dobrej úrovni, čo mi umožňuje študovať odbornú literatúru v origináli. Ťažšie bolo pre mňa zvyknúť si na stále sa meniace praktiká, nový kolektív, nový odbor (z geriatrie priamo na gynekológiu), iné podmienky práce a dokumentáciu. Otvorene poviem, veľmi mi pomáhalo štipendium počas štúdia. Žila som vtedy ešte s rodičmi, no mala som vlastné peniaze.“
Desaťtisíc krokov do obeda a neustály stres
A aká je tvoja denná služba?
„Otvorene povedané, stresová je skoro každá, pretože nám chýba niekoľko dipl. sestier už roky! Na oddelení, kde je 30 pacientov, z toho 8 pooperačných postelí s monitoringom, treba veľa usilovných rúk. Nezriedka sa stane, že sme len dve diplomované a tá druhá je naša šéfka. Len na dokreslenie situácie: v nočnej som skoro vždy len jediná diplomovaná.
Do dvanástej hodiny v dennej, do obeda, mám často „nabehaných“ už desaťtisíc krokov, potom merač vypínam, aby som nemala šok! Moja práca je v podstate práca manažéra oddelenia. Na službe sú so mnou viacerí Pflegeasistenti a tí sa starajú priamo o pacientov. Ja pripravím infúzie, skontrolujem lieky, robím príjmy a prepúšťam pacientov domov. Chodím na vizity, som tu pre pacientov, keď majú bolesti, a často doslova naháňam lekárov, aby naordinovali lieky proti bolesti. Presedím hodiny za počítačom a dokumentujem.
Pri odchode pacientov do domovov pre seniorov píšem extra dlhé správy, aby kolegovia vedeli, v akom stave sa starší ľudia nachádzajú, hlavne po operáciách. Pri príjmoch vediem prijímacie pohovory, sledujem tabletky, ktoré treba ihneď objednať, aby sme ich pacientom mohli poskytnúť. Sprevádzam vizitu a som pri konziliárnych vyšetreniach, keď napríklad musíme stav konzultovať s internistom. Do obeda si často nesadnem a fľašu vody si nosím v malej taštičke, ktorú mám cez plece.
Po obede, na ktorý sa nie vždy dostanem – preto si nosím jedlo z domu a to ohrievam –, komunikujem s Pflegeasistentmi o stave pacientov, pomáham pri ťažkých preväzoch rán, riešim prepustenia domov, komplikácie a eventuálne zmeny liekov. Trávim veľa času za počítačom a myslím si, že kolegyne, ktoré nemajú nemčinu ako rodnú reč, to majú o to ťažšie. Od 14. hodiny chodia návštevy, vediem nekonečné rozhovory s príbuznými. Často si pripadám ako obhajca na súde, keď musím neustále brániť mojich kolegov. Verte mi, veľa príbuzných má neprimerané nároky na zdravotnícky personál. My sme zariadenie mesta Viedeň a nie súkromné sanatórium. Osobitnou kapitolou sú úmrtia na oddelení, pri ktorých musím nielen všetko zadministrovať, ale aj byť „bútľavou vŕbou“ pre pozostalých.
Okolo šiestej, po večeri, je viac pokoja; s kolegami si posedíme, rekapitulujeme deň a ja chystám informácie pre nočnú službu. Na konci zmeny o 19. hodine odovzdávam službu nočnej a idem domov. Niekedy na smrť unavená. Naša šéfka sa nám snaží vyjsť v ústrety, keď si želáme voľno, a každá z nás má iný rytmus práce. Niektoré kolegyne uprednostňujú dve denné služby za sebou a jednu nočnú, ja mám rada medzi dennými i nočnými službami aspoň deň voľna.“
Aké sú tvoje plány do budúcnosti a čo je potrebné zmeniť, aby diplomované sestry neodchádzali?
„Práca zdravotnej sestry nie je prebaľovanie a kŕmenie. Je to špecifická a vysoko odborná práca, a aby bolo v budúcnosti dosť personálu, o čom pochybujem, sú potrebné vyššie platy a flexibilné pracovné modely, ktoré by umožňovali matkám s deťmi robiť kratšie služby. Na mojom oddelení to sčasti existuje, no takmer denne chýba personál, potom sa kratšie služby menia na dlhé a deti sa organizujú cez príbuzných a priateľov. K tomu treba zlepšiť náš imidž v médiách a na verejnosti. Naše povolanie má kľúčovú funkciu v spoločnosti. Ja osobne čoskoro zasadnem do univerzitných lavíc a dokončím si magisterské vzdelanie. Je pomaly načase si založiť rodinu a po materskej neplánujem návrat do nemocnice. Desať rokov stresu stačilo. Budem si hľadať iné miesto, ktoré sa dá lepšie zosúladiť s rodinným životom,“ rozlúčila sa so mnou Katka.
Krásny deň, Vaša Jana
🚀 Všetky rozhovory na jednom mieste!
Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!
Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.
Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!
Páčil sa Vám článok?
Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at
Tri flexibilné cesty k podpore
Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.
Rok bez reklám (9,99 €):
Nerušené čítanie: Obsah bez komerčných plôch a sponzorovaných odkazov. Sústreďte sa len na to podstatné.
Mesačné predplatné (3,99 €):
Štandardná mesačná platba ponúka plný prístup ku všetkým výhodám. Tento balík neobsahuje žiadnu viazanosť a predplatiteľ ho môže kedykoľvek jednoducho zrušiť v nastaveniach svojho účtu.
Ročné predplatné (29,90 €):
Ziskaj s kupónom LETO2026 zľavu až 50% !!
✅ Čítanie bez reklám: Už žiadne bannery ani vyskakovacie okná. Sústreďte sa len na obsah.
🔒 Neobmedzený prístup: Odomknite všetky uzamknuté prémiové a archívne články.
📰 Exkluzívny obsah: Čítajte vybraný nový obsah skôr, ako bude prístupný pre verejnosť.
❤️ Priama podpora: Pomôžte nám budovať silnú a nezávislú redakciu.
Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť
Použité zdroje:
Ilustračné foto: https://www.pexels.com/de-de/foto/frau-tablet-gerat-drinnen-4269275/












